Najrýchlejšie sa starne, keď si žena robí vrásky z vrások – tvrdí Olga Knoblochová, prvá vizážistka v Československu

Táto dáma s pozoruhodným osudom prežila tri veľké lásky, dva rozvody, vydarili sa jej tri deti, má sedem vnúčat, dvoch pravnukov a jeden svetový kozmetický úspech! Stála za založením najznámejšej československej kozmetickej značky Dermacol. Svoju kariéru rozbehla v Ústave lekárskej kozmetiky v Prahe. ,,Keď som sa dozvedela, že sa v roku 1985 bude otvárať, veľmi som o to stála. Potrebovala som však viac ako len kozmetický kurz, musela som absolvovať zdravotnícku prax na dermatologickej klinike na Bulovke,“ spomína na socializmus a celkom ojedinelé zariadenie Olga Knoblochová.

Za socializmu mala byť aj krása dostupná všetkým, a tak prvá československá vizážistka chodila líčiť aj súdružky do kravína.

V tom období krása nebola dôležitá, ženy mali byť najmä prirodzené a hlavne výkonné. Aj preto sa považovalo za veľký úspech, keď sa táto myšlienka podarila presadiť. Na to, aby sa ženy dostali na kozmetické ošetrenie, sa stál dlhý rad každý mesiac. Predtým zhodnotil stav pokožky lekár a odporučil im aj kozmetické výrobky, ktoré sa vyrábali v lekárni.

Ústav sídlil v Prahe v priestoroch paláca Adria v Jungmannovej ulici a vyzeral veľmi luxusne. Mal sedemnásť kozmetických boxov, pri šatniach viseli benátske zrkadlá, v čakárni bol starožitný nábytok, koberce. Mal aj perfektne vybavené laboratórium, interné, očné oddelenie, kde ako jedni z prvých aplikovali kontaktné šošovky. Kaderníctvo, telocvičňu alebo parné skrine na chudnutie. A, samozrejme, sálu plastickej chirurgie a dve izby, kde mohli pacientky prespať po väčších zákrokoch.

,,Aj vtedy chodili známe české herečky na plastiku,“ prezrádza Olga Knoblochová. ,,Niektoré preto, lebo sa im páčil chirurg.“ A prečo sa aj ona nedala uňho vylepšiť? ,,Vraj som bola najprv mladá a pekná a potom už stará – už som to nepotrebovala, ako mi raz po rokoch na prednáške polichotil,“ zasmeje sa dáma, ktorá má vždy dobrú náladu.

Úspech Olgy Knoblochovej však čakal v malej tubičke.

Raz prišla za ňou mama s dievčatkom, ktoré malo na tvári červený fľak, ľudovo sa mu hovorilo aj ruža alebo oheň. Vtedy sa ešte nedal odstrániť ako dnes. Olga mala na Barrandove krásny salónik, kam za ňou chodili aj cudzinky. Dodnes je pyšná na to, že hoci boli na ošetrenie pleti rôznymi prístrojmi už dávno zvyknuté, príjemne ich prekvapilo, že u nás sa pracovalo rukami a používali sa výrobky z vlastného laboratória. Olge napadlo, že aj pre dievčatko s ohňom na tvári by mohli na Barrandove vyrobiť špeciálny mejkap, ktorý by ho prekryl. Vždy mala šťastie na fajn chlapov, a tak narazila aj na chemika inžiniera Boublíka, ktorému sa podarilo namiešať prípravok hneď v niekoľkých tónoch. Dovtedy sa u nás mejkapy vyrábali len pre hercov, ale bežne sa nosiť nedali. Niektorí lekári vtedy tvrdili, že mejkap upcháva póry a škodí pleti.

Líčenie sa jednoducho považovalo za čosi povrchné, tak prečo tomu venovať čas, keď má žena dosť práce v zamestnaní a doma s deťmi? Až v šesťdesiatych rokoch prišlo uvoľnenie: drdoly, dlhé riasy, minisukne, Tuzex a voňavé mydielka medzi bielizňou. Oľga sa začala problému so škvrnami v tvári venovať. Rozdávala vizitky na zastávke mamám, keď zbadala deti s podobným kožným hendikepom. Dokonca so svojím vnukom nakrútila dokument a keď sa nepozeral, kvôli reportáži mu v taxíku ,,oheň“ na tvár jednoducho nalíčila! Prípravok mal úspech a vznikla nová značka, pod ktorou začali neskôr vznikať aj ďalšie líčidlá.

Práve Olga má na svedomí spojenie slov derma a col, koža a farba – colour.

Jedného dňa navštívil Barrandov producent z Hollywoodu. Jeho manželka, staršia dáma, mala na tvári škvrny. Olga jej predviedla krycí mejkap a ten ju očaril. Keď po ňu prišiel manžel, dal sa ošetriť tiež. O pár týždňov sa ozval, nech niekto príde do Spojených štátov, pretože Hollywood má záujem o licenciu na tento výrobok. A neostalo len pri mejkape.

Ako to všetko dokázala zvládnuť s tromi deťmi?

,,Vtedy nebolo všetko na jednom mieste ako teraz v supermarkete. Kým som zohnala ovocie, mlieko, mäso, obehala som celé mesto. Do práce som chodila na siedmu a poobede trávila vo frontoch na nákupoch. Našťastie mi to zákazníčky schovávali pod pultom.“

Olga toho nikdy ani veľa nenaspala. Stačili jej štyri hodiny denne. ,,Musela som si vedieť všetko dobre zorganizovať a spať som išla až vtedy, keď som mala všetko urobené.“ Celý život zdôrazňuje, že zo všetkého najhorší je stres. Ak sa od rána naháňate, nebudete stíhať celý deň. Potom je celkom jedno, že si poobede sadnete na kávu s kamarátkou a máte na chvíľu pokoj. Dôležité je mať zo seba dobrý pocit hneď, ako sa prebudíte, to robí zdravé sebavedomie a človek potom na svoje okolie pôsobí celkom inak. Tvrdí Olga, ktorá svoje tri deti budila až vtedy, keď bola nalíčená, učesaná a raňajky boli na stole.

413 titulka Emma A dokázala ešte čosi. S eleganciou prijať každú vrásku: 

,,Viete, ja si myslím, že najrýchlejšie sa starne, keď si žena robí vrásky z vrások. Keď sa začne ľutovať, prestane sa usmievať, kútiky úst sa jej otočia smerom nadol a to je koniec.“

 

Pre časopis EMMA, september 2014

Redkačne srkátené, historické obrázky z archívu Dermacol